Narodený v podtatranskej Ľubici od malička som pričuchával k turistike a k jedinečným horám, pod ktorými som sa narodil. Nuž a táto záľuba sa mi stala celoživotnou. Osud, avšak určite som k tomu aj ja silne dopomohol, mi doprial stať sa pedagógom na základnej škole. Práca s deťmi je to čo sa mi stalo nielen zamestnaním. Ako matematik snažiaci sa zjednodušovať si administratívu napr. triedneho učiteľa, hľadanie nových pomôcok, metód a foriem vyučovania ma priviedlo k tomu, že som zapol ako svoj prvý počítač PMD 1. Práca s Basicom bola síce zaujímavá, nuž ale akosi sme všetci cítili, že tie mašinky postupne dokážu oveľa viac, aj keď ich rozmach vo vtedajšej spoločnosti 80-tych rokov sa akosi v školskej praxi neprejavoval. Viacerí sme určite odskúšali rôzne typy - Sinclair, Attari, Commodore 64 a pod. Ďalšie nadšenie do práce s PC priniela nová rada PC DOS počítačov. Už žiadne pásky a MG prehrávače, ale prvé diskety, prvé harddisky, prvý Windovs, prvý kancelársky balík a Internet. A vtedy sme viacerí pochopili, že ďalšie vzdelávanie pre tých, ktorí nebudú chcieť zaostávať sa stane nutnosťou. To ak by nám ktosi z našich pedagógov na vysokých školách povedal, že sa budeme vzdelávať kontinuálne a celoživotne, snáď by sme to vtedy nepochopili. Nuž a je to tu. Špecializačným kvalifikačným štúdiom som si rozšíril aprobáciu o informatiku a v súčasnosti si dopĺňam informácie o IKT v kurze DVUI. Tuším a viem, že to nie je môj posledný kurz rsp. školenie, ktorého sa zúčastňujem. A naozaj v mojom prípade sľubované kredity nie sú tým najpodstatnejším prečo som sa do kurzu prihlásil.
Horami som začal, a teda horami tento príspevok aj ukončím.
Počas mojej 32 ročnej učiteľskej praxe som s rodinou, priateľmi i so žiakmi, ktorých som vyučoval ponavštevoval takmer všetky pohoria v našej republike. A všade bolo a je pekne. V rôznych ročných obdobiach, za rôzneho počasia. Slovensko, jeho kopce a kopčeky, potôčiky i rieky, doliny i podhorské dediny sú nádnerné. Takže: "HORE ZDAR!" priatelia.
