Google Analytics je bezplatná služba, ktorá nám pomôže zistiť ako návštevníci našli náš web a ako ho používajú. V porovnaní s inými nástrojmi na monitoring návštevnosti webov Google Analytics poskytuje hlavne veľa zrozumiteľných prehľadov s cennými informáciami pre pracovníkov spravujúcich web. Prehľady sú jednoduché a jasné aj pre ľudí bez hlbokých technických znalostí o internete. Pomocou pokročilých techník s Google Analytics môžeme sledovať prakticky čokoľvek, čo by sme o svojom webe chceli vedieť. Program Google Analytics je tiež súkromná štatistika pre tvorcov a web dizajnérov o návštevnosti ich stránok. Avšak Analytics pkrem merania ponúka mnohé vymoženosti. Medzi najefektnejšie by som zaradil nastaviteľný rozsah grafu a toho, čo má zobrazovať. Vieme si nastaviť akékoľvek obdobie a následne nechať v grafe znázorniť návštevnosť a počet prezretých stránok, ďalej detailnosť – dozvieme sa takmer všetko o tom, odkiaľ prišli návštevníci stránok až po to, akými keywordmi si nás na googli našli. Taktiež poskytuje informácie o prehliadačoch a operačných systémoch. To nám pomôže pri optimalizovaní stránky a rozhodnnutí, pre ktorý prehliadač sa oplatí optimalizovať podľa toho, aké percento našich návštevníkov ho používa. A nakoniec národnostné zloženie návštev – na mapke nám zobrazí, z ktorých krajín pochádzajú naši návštevníci. V prípade, ak by sme na svojej stránke zarábali prostredníctvom Google AdSense, je možné Google Analytics prepojiť s účtom AdSense a získavať tak úžitočné informácie o výkonnosti reklamných jednotiek a výnosoch. Google Analytics nám odsleduje nielen ciele a výkonnosť webu, ale aj získa pre nás relevantné množstvo informácií potrebných na jeho neustále zlepšovanie.
utorok 30. novembra 2010
nedeľa 21. novembra 2010
Free and Open Source Software
Školy, prípadne ich zriaďovatelia počítače nakupujú z vlastných prostriedkov. V súčasnej dobe získanie prostriedkov na základné softvérové vybavenie (operačný systém MS Windows a balík MS Office), môže byť pre niektoré školy problémom. Jednostranná orientácia na produkty spoločnosti Microsoft, prípadne iných komerčných dodávateľov, však nie je jedinou voľbou.Najvýznamnejšou črtou otvoreného a slobodného softvéru je skutočnosť, že je dostupný zdarma pre jednotlivcov, ako aj organizácie. Na prvý pohľad by sa teda zdalo, že nič nebráni jeho prieniku do škôl a do pedagogického procesu. Opak je však pravdou, miera využitia otvoreného a slobodného softvéru zaostáva za možnosťami, ktoré poskytuje. Princípy tzv. slobodného softvéru spočívajú v štyroch právach:
- právo na použitie programu na akýkoľvek účel,
- právo študovať ako program pracuje,
- právo na ďalšie šírenie programu,
- právo na úpravu programu podľa svojich potrieb a na šírenie upravenej verzie programu.
Otvorený a slobodný softvér má vďaka svojim vlastnostiam všetky podmienky na úspešné využitie v školstve. Je zadarmo – ktorá škola má zvyšné prostriedky? Učitelia ho môžu voľne rozdávať svojim žiakom a sami ho môžu slobodne používať doma. Netreba nič objednávať, nie sú potrebné žiadne zmluvy – stačí si vziať a používať. Triviálnym spôsobom zabezpečuje legálnosť. Napriek tomu však komerčný softvér u nás na školách dominuje, čo zrejme má viacero príčin. Uvediem aspoň z môjho pohľadu tri najdôležitejšie. Tradícia - otvorený a slobodný softvér k nám prišiel ako druhý, v čase, keď sa snáď na všetkých osobných počítačoch používala niektorá verzia operačného systému Microsoft. Ten je dnes často krát braný ako povinná súčasť počítača – mnoho používateľov zrejme ani nevie, že by to mohlo byť inak.Mýty o Linuxe - mnohí sú presvedčení, že Linux sa ovláda len pomocou príkazového riadka a je teda len pre špecialistov. Iným je mýtus o nedostatku softvéru a najmä ovládačov. Neopodstatnené očakávania – väčšina používateľov považujú Linux a ďalší otvorený a slobodný softvér za bezplatnú verziu komerčných produktov. Očakávajú, že poskytujú rovnakú funkcionalitu a identické ovládanie. Nie sú ochotní akceptovať odlišnosti a obetovať potrebný čas na zoznámenie sa s nimi.
Som presvedčený, že otvorený softvér v mnohých prípadoch môže plnohodnotne nahradiť komerčné aplikácie. Rozhodujúcu úlohu pri nasadzovaní otvoreného a slobodného softvéru v škole zohráva osobný záujem a nadšenie pre vec konkrétneho riaditeľa, učiteľa či školského administrátora.
Aplikácie slobodného a otvoreného softvéru sú rovnako dobre použiteľné vo všetkých hlavných operačných systémoch. Stačí sa len rozhodnúť pre nový program a nainštalovať si ho. Medzi aplikácie, ktorými by sa používanie slobodného a otvoreného softvéru na škole takto dalo začať by sme mohli zaradiť prehliadač Firefox, kancelársky balík OpenOffice.org, grafické aplikácie Gimp a Inkscape, prehrávač médií VLC alebo editor zvukových súborov Audacity.
Jednoduchým spôsobom sa dá vyskúšať aj operačný systém Linux. V prípade, ak chceme jednorazovo žiakov zoznámiť s Linuxom ako alternatívou Windows, môžeme použiť tzv. live CD (DVD, USB kľúč). Ide o kompletný operačný systém uložený na príslušnom médiu, ktorý sa z neho aj zavádza. Výhodou je jednoduchosť použitia (CD vložiť do mechaniky, reštartovať počítač a chvíľu počkať). Žiak tu nič nemôže pokaziť, pretože po novom reštarte sa systém vráti do pôvodného stavu. V live verzii sú dnes k dispozícii mnohé distribúcie Linuxu, či už len na vyskúšanie pred inštaláciou (Ubuntu, Fedora, Mandriva), alebo aj na špecializované použitie (Knoppix, Slax).
Osobne si myslím, že širokému používaniu otvoreného a slobodného softvéru na školách aj základných nič nebráni a v blízkej budúcnosti bude silnou konkurenciou pre aplikácie spoločnosti Microsoft.
- právo na použitie programu na akýkoľvek účel,
- právo študovať ako program pracuje,
- právo na ďalšie šírenie programu,
- právo na úpravu programu podľa svojich potrieb a na šírenie upravenej verzie programu.
Otvorený a slobodný softvér má vďaka svojim vlastnostiam všetky podmienky na úspešné využitie v školstve. Je zadarmo – ktorá škola má zvyšné prostriedky? Učitelia ho môžu voľne rozdávať svojim žiakom a sami ho môžu slobodne používať doma. Netreba nič objednávať, nie sú potrebné žiadne zmluvy – stačí si vziať a používať. Triviálnym spôsobom zabezpečuje legálnosť. Napriek tomu však komerčný softvér u nás na školách dominuje, čo zrejme má viacero príčin. Uvediem aspoň z môjho pohľadu tri najdôležitejšie. Tradícia - otvorený a slobodný softvér k nám prišiel ako druhý, v čase, keď sa snáď na všetkých osobných počítačoch používala niektorá verzia operačného systému Microsoft. Ten je dnes často krát braný ako povinná súčasť počítača – mnoho používateľov zrejme ani nevie, že by to mohlo byť inak.Mýty o Linuxe - mnohí sú presvedčení, že Linux sa ovláda len pomocou príkazového riadka a je teda len pre špecialistov. Iným je mýtus o nedostatku softvéru a najmä ovládačov. Neopodstatnené očakávania – väčšina používateľov považujú Linux a ďalší otvorený a slobodný softvér za bezplatnú verziu komerčných produktov. Očakávajú, že poskytujú rovnakú funkcionalitu a identické ovládanie. Nie sú ochotní akceptovať odlišnosti a obetovať potrebný čas na zoznámenie sa s nimi.
Som presvedčený, že otvorený softvér v mnohých prípadoch môže plnohodnotne nahradiť komerčné aplikácie. Rozhodujúcu úlohu pri nasadzovaní otvoreného a slobodného softvéru v škole zohráva osobný záujem a nadšenie pre vec konkrétneho riaditeľa, učiteľa či školského administrátora.
Aplikácie slobodného a otvoreného softvéru sú rovnako dobre použiteľné vo všetkých hlavných operačných systémoch. Stačí sa len rozhodnúť pre nový program a nainštalovať si ho. Medzi aplikácie, ktorými by sa používanie slobodného a otvoreného softvéru na škole takto dalo začať by sme mohli zaradiť prehliadač Firefox, kancelársky balík OpenOffice.org, grafické aplikácie Gimp a Inkscape, prehrávač médií VLC alebo editor zvukových súborov Audacity.
Jednoduchým spôsobom sa dá vyskúšať aj operačný systém Linux. V prípade, ak chceme jednorazovo žiakov zoznámiť s Linuxom ako alternatívou Windows, môžeme použiť tzv. live CD (DVD, USB kľúč). Ide o kompletný operačný systém uložený na príslušnom médiu, ktorý sa z neho aj zavádza. Výhodou je jednoduchosť použitia (CD vložiť do mechaniky, reštartovať počítač a chvíľu počkať). Žiak tu nič nemôže pokaziť, pretože po novom reštarte sa systém vráti do pôvodného stavu. V live verzii sú dnes k dispozícii mnohé distribúcie Linuxu, či už len na vyskúšanie pred inštaláciou (Ubuntu, Fedora, Mandriva), alebo aj na špecializované použitie (Knoppix, Slax).
Osobne si myslím, že širokému používaniu otvoreného a slobodného softvéru na školách aj základných nič nebráni a v blízkej budúcnosti bude silnou konkurenciou pre aplikácie spoločnosti Microsoft.
pondelok 1. novembra 2010
Niekoľko postrehov z blogov
Prvé obavy s vytvorením svojho blogu mám za sebou a teda idem sa pozrieť ako sa s touto úlohou vysporiadali iní kolegovia z kurzu. Zistil som, že je veľa možností ako si vytvoriť blog. Kde, na akej doméne, že grafická úprava svojho blogu môže byť nastavená podľa vkusu autora a pod.. Zaujali ma viaceré príspevky: Napr.
http://dusankluknavsky.blog.sme.sk/ - aj o tom by mal byť blog, odľahčené, vtipné, zrejme si tento blog otvorím častejšie.
http://vierajackova.spaces.live.com/, - učitelia fyziky si prídu na svoje, nájdu tu veľa zaujímavého. Autorka určite patrí medzi skúsených bloggerov. Inšpiratívny blog z viacerých hľadísk. Komentár nedovolený?!
http://vierajackova.spaces.live.com/, - učitelia fyziky si prídu na svoje, nájdu tu veľa zaujímavého. Autorka určite patrí medzi skúsených bloggerov. Inšpiratívny blog z viacerých hľadísk. Komentár nedovolený?!
http://evkabrod.blogspot.sk/ - píše v zadaní W1: Vo voľnom čase som veľkým fanúšikom cestovania, turistiky, športu, fotografovania, preto aj hlavička blogu obsahuje fotografie z ciest.... Takmer identické koníčky s mojimi. Len to vkladanie fotografií do stránok blogu keby som ešte vyriešil.
Prihlásiť na odber:
Príspevky (Atom)